Časté otázky

Tepelný most je možné charakterizovať ako časť konštrukcie budovy, kde sa výrazne mení vnútorná povrchová teplota. Toto je spôsobené jednak zmenou hrúbky stavebnej konštrukcie, jednak rozdielnou veľkosťou vnútornej plochy, ktorá teplo prijíma, a vonkajšej plochy, ktorá teplo odovzdáva (napríklad kúty stien, podláh, atď. …). Tepelné mosty vznikajú najčastejšie pri nadokenných a naddverových prekladoch, pri okrajoch strechy, pri atike, v mieste napojenia stropných nosných prvkov s obvodovou stenou a pri vyložení nosných konštrukcií balkóna a lodžií. Všetky miesta s tepelnými mostmi treba prekryť efektívnym tepelnoizolačným materiálom s takou hrúbkou, aby bol pokles vnútornej povrchovej teploty čo najnižší. V nijakom prípade nesmie dosiahnuť hranicu rizika vzniku plesní, pretože plesne sú vážnym problémom a negatívne pôsobia na ľudské zdravie.

Do nákladov za vykurovanie sa počíta cena za teplo, ale aj cena vykurovacích zariadení a prípadne opravy a údržba. Cena vykurovacieho zariadenia sa pripočíta s cenou paliva spáleného počas jeho životnosti a pripočíta sa údržba, ak je to podstatná položka. Vydelením tejto sumy počtom rokov životnosti zariadenia dostaneme ročné náklady. Veľký vplyv na tieto náklady majú tepelnoizolačné vlastnosti stien, strechy, podláh, okien a dverí, ďalej spôsob vykurovanie a vetrania.

Nízkoenergetické domy a energeticky pasívne domy charakterizuje potreba tepla na vykurovanie a celková potreba primárnej energie. Požadované hodnoty sa dosahujú tepelnoizolačnými vlastnosťami plášťa budovy, pričom významnú úlohu zohráva tesnosť budovy. Tesnosť tepelno-izolačného plášťa budovy má minimalizovať úniky tepla prienikmi a únikmi vzduchu cez plášť budovy, takáto strata energie môže tvoriť pri pasívnom dome až desiatky percent z celkovej tepelnej straty. Taktiež má zabezpečiť prostredie na správnu funkciu vzduchotechniky s rekuperáciou tepla, toto zariadenie výrazne zlepší energetickú bilanciu pri nizkoenergetického domu a pri pasívnom dome je nutnosťou. Dokonalá tesnosť budovy má zamedziť transportu vlhkého interiérového vzduchu do konštrukcie plášťa a vylúčiť prípadnú kondenzáciu v konštrukcii a tým jej trvalé znehodnotenie.

Vstupné náklady na výstavbu pasívneho domu sú vyššie o približne 5% oproti nízkoenergetickému domu.

Návratnosť závisí od použitého stavebného systému, celkovej koncepcie a použitej technológie, a pohybuje sa na úrovni 10-17 rokov.

Je niekoľko spôsobov. Pri polomontovanom systéme sa používajú polystyrénové betónové tvárnice. V prípade murovaného domu je možné použiť všetky typy tepelných izolácií. A pri pasívnom dome je izolovanie spodnej stavby súčasťou pasívneho systému.

V pasívných, nízkoenergetických, ale taktiež štandardných rodinných domoch vetranie tradičným spôsobom (cez okná) znamená relatívne vysokú stratu tepelnej energie a značnú tepelnú nepohodu (prievan, studený vzduch). Preto boli vyvinuté systémy riadeného vetrania, ktoré optimalizujú potrebu výmeny vzduchu v obytnej jednotke a tým zvýšujú obytný komfort. Navyše je možné takéto systémy doplniť o jednotku so spätným získavaním tepla – rekuperátor, čím sa zníži strata tepelnej energie. Vetrací systém s rekuperáciou zaisťuje stály prívod čerstvého vzduchu do bytových priestorov obytných budov, vytvára tak príjemnú vnútornú klímu a navyše teplo z odvádzaného vzduchu s viac ako 60% účinnosťou odovzdá čerstvému privádzanému vzduchu.

Tepelné čerpadlo využíva energiu z okolitého prostredia na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody. Odvádza nízkopotenciálové teplo z prírody (zo zeme, vody, alebo vzduchu), alebo priemyslu (odpadné teplo) a premieňa ho na teplo s vyšším potenciálom, ktoré je prakticky využiteľné na vykurovanie (vhodné najmä pre nízkoenergetické domy), ohrev vody (tepelné čerpadlo je možné taktiež využiť na ohrev vody, ktorá sa potom púšťa do vykurovacej sústavy) alebo na chladenie (v takomto prípade pôsobí tepelné čerpadlo opačne – odoberá teplo z miestností a ochladzuje ho prostredníctvom pracovnej látky, ktorá odovzdáva teplo späť do prírody).

Elektrické vykurovanie môže predstavovať prevádzkovo najúspornejší spôsob vykurovania v porovnaní s akýmkoľvek iným zdrojom energie. Nehovoriac o ďalších zásadných faktoroch – ekológií a zdraví. Najvýznamnejšou výhodou elektrického podlahového vykurovania je priaznivé rozloženia tepla v miestnosti. V porovnaní s použitím radiátorov je možné dosiahnuť úsporu energie na úrovni 10 – 15%. Pri podlahovom vykurovaní nedochádza k nežiaducemu prúdeniu vzduchu a následne ani k víreniu prachu a alergénov. Zabraňuje vzniku plesní a roztočov. Elektrické vykurovanie je čisté, bezpečné, výkonné, nehlučné, nenáročné na údržbu a regulovateľné.

Zastavanou plochou pozemku rozumieme pôdorysnú plochu ktorá je vymedzená vonkajším okrajom obvodových konštrukcií. Stavebná čiara tvorí hranicu medzi zastavanou a nezastavanou plochou pozemku. Táto čiara patrí medzi základné regulatívy a zväčša je stanovená v územnom pláne, podľa záväznosti rozlišujeme: fixnú, s možnosťou jednostrannej odchýlky, s možnosťou obojstrannej odchýlky alebo len doporučujúcu stavebnú čiaru. Územný plán obce alebo zóny môže a nemusí obsahovať ďalšie regulatívy, ktoré je potrebné dodržať, napríklad: funkčné využitie pozemku, miera využitia pozemku (koeficient zastavanosti, index podlažných plôch,…), hranica umiestnenia stavby, uličná čiara, výšková regulácia (maximálny počet podlaží, výška zástavby), usmernenie architektonického výzoru (spôsob zastrešenia, členenie stavby, …), umiestnenie vstupov a vjazdov.